Malý test metódy PVS:

Po teoretickom návrhu tejto metódy som bol za jej malé praktické odskúšanie. Po jednoduchom modelovaní reálnej situácie by som doplnil nasledovné praktické poznámky:

  1. Na vlícovacie značky používať osobitne na to určený symbol, ktorý sa nakoniec vymaže príkazom DELETE BY SYMBOL tak, aby sa nič nestratilo z kresby mapy.
  2. Podmienkou je používanie rovnakej symbolovej sady.
  3. Pre oddelenie kresby je vhodné použiť osobitnú (fialovú) čiaru, ktorá oddeľuje časti jednotlivých mapárov. Import je totižto tak presný, že je niekedy ťažšie rozlíšiť hranicu mapárov a môže nejaký ten detail, ktorý je potreba na hranici upraviť, ”ujsť pozornosti”. Nakoniec sa táto čiara samozrejme vymaže. Tu sa však otvára otázka:
Aká by mala byť hranica odovzdávaných území? Zásada znie ÚZEMIE za MIER:

Ja zmapujem svoje územie po hranicu, ktorú stanovím po dohovore so susedom. Hranica bude viesť buď:

    1. PO nejakej jasnej línii (cesta, potok …). Tu je dôležité určiť, koho bude hraničná línia (kto ju bude kresliť) a NAKRESLIŤ NA SPODNÚ STRANU FÓLIE ČIARU STRIHU. Čiara strihu sa kreslí až po zmapovaní územia tesne popri dohodnutej hranici. Čiara strihu sa vedie z tej strany hraničnej línie, aby túto hraničnú líniu (cestu, potok …) kreslil jej “majiteľ”.
    1. alebo ZHRUBA ROVNOBEŽNE s predbežným (už realizovaným) prestrihom fólie, pričom sa tesne vyhýbame detailom. Túto hranicu (ktorá je v tomto prípade totožná s čiarou strihu) NAKRESLÍME NA SPODNÚ STRANU FÓLIE.
Ďalší postup je spoločný pre oba prípady: Ja veľkoryso odovzdám susedovi fóliu s hranicou i s dostatočne VEĽKÝM zmapovaným kusom svojho vnútrozemia, on si ju prilepí na príslušné miesto a mapuje od dohodnutej hranice (cesty, potoka …). Keď už dokončil mapovanie po celej dĺžke hranice, môžeme náš odovzdávací pásik fólie prestrihnúť NA CHLP PRESNE PO TEJ ZO SPODNEJ STRANY NAKRESLENEJ ČIARE STRIHU. A každý môže skenovať a kresliť LEN a LEN to, ČO SÁM ZMAPOVAL.

Odmenou za dodržanie takéhoto postupu bude MIER t.j. bezkonfliktné kreslenie a spájanie našich častí v OCADe.

Lenhart: Nemám nic proti zásadě ÚZAM (územie za mier), ale kreslení střihové čáry a stříhání podle ní vidím už jako zbytečné. Každý si to svoje naskenuje hned jak to zmapuje, dříve než okraj předá sousedovi. Když to v polních podmínkách není možné, tak se po návratu do civilizace folie slepí a naskenuje naráz a sken se rozdělí Photoshopem na malé části pro každého, nebo se to na malém skeneru skenuje na několikrát. To, že se skeny (templates) překrývají, považuji za nesrovnatelně větší výhodu, než striktní střih po hranici. Stříháme zhruba 5-10 mm od hranice mapování.
Každý ovšem musí dodržovat pravidlo, že kreslí jen to, co sám nakreslil v terénu. Hraniční cestu tedy kreslí ten, kdo ji zmapoval jako první. Problém může vzniknout tam, kde jeden opravoval kresbu druhého. Po spojení pak tam bude takový detail dvojmo. Aby spojovatel poznal, která varianta je správně, potřebuje mít i folii z lesa. Takže každý kreslič při odevzdání ocd souboru odevzdá i folii (nebo její kopii, sken).

  1. Rozdiely medzi kresbou do súboru zo skenu prvotnej fólie – matrice (jedinej pre veľa mapovaní, t.j. v prípade prekresľovania vlícovacích značiek do mapovacej fólie) a kresbou do súboru zo skenu mapovacej fólie (pri každom mapovaní nové skenovanie) som pri mierke 1:10 000 ani 1:15 000 nepozoroval, takže považujem túto metódu za dostatočne presnú.
Rado, Bidi.