Vážení športoví priatelia - mapári,

METÓDA PREDOVŠETKÝM SKEN (skrátene PVS) vychádza zo štandardnej metódy spolupráce viacerých mapárov založenej na rozdelení jedinej pracovnej fólie, no podľa môjho názoru ju v mnohých ohľadoch zásadne vylepšuje. Jej nosná myšlienka je v tom, že sa pracovná fólia s vlícovacími značkami zoskenuje EŠTE PRED rozdelením a mapovaním. Detaily metódy, prínosy a možné úskalia jej použitia Vám predstavím formou rozhovoru Martina Bednárika (= jej autora), Zdeňka Lenharta a Rada Jonáša, ktorý vznikol úpravou našej emailovej korešpondencie na túto tému. Dúfam, že Vám nová metóda prinesie úžitok a že sa so mnou podelíte o Vaše skúsenosti s ňou.

Bratislava, 17.01.2001

Martin 'Bidi' Bednárik

geofmabe@savba.sk

B:

Kreslenie presnej stvorcovej siete na rub pracovnej folie je velmi nevdacna praca. Vyzaduje cas a sustredenie a pasovanie=adjustovanie=zlicovavanie v OCADe aj tak nemilosrdne odhali, ze ta siet nie je az taka presna, ako sme dufali. Dalsie nepresnosti do procesu vnesie rozstrihanie a opatovne zlepenie folie. Domnievam sa, ze som nasiel riesenie tychto problemov:

1. FOLIU S (lubovolne nepresnou a ne)STVORCOVOU SIETOU pasovacich krizov TREBA ZOSKENOVAT ESTE PRED STRIHANIM A MAPOVANIM!!! Prvotna predloha sa zial musi skenovat naraz, v 1 kuse. Staci ju ale skenovat cierno-bielo, napr. Line Art, tj. 1 bit na jeden pixel. Samozrejme, ze sa treba vyhrat s jasom a kontrastom, aby v skene bolo vsetko podstatne. Pri 300DPIx300DPI potrebujem na A4 ca. 1MB, a na Ai potrebujem 2^(4-i) krat tolko, tj. napr. na A0 16MB. Znamena to, ze na standardne vybavenom domacom PC som schopny templejt velkosti A1 az A0 otvorit. Navyse, bitmapa, ktora je az na par krizikov cela biela, sa da spakovat odhadujem na 0 az 5 percent povodnej velkosti, cize kazdemu zo zucastnenych maparov sa moze poslat emailom.

2. Veduci kartograf sa obetuje a pri maximalnom zvacseni a sustredeni naklika do jedneho suboru ocd na vsetky vlicovacie krize zoskenovanej predlohy vlicovacie krize Register Cross 900.0. Okrem nich do toho fajlu kvoli ulahceniu orientacie na skene odkresli aj vlicovacie detaily, ktore boli na foliu prekreslene zo zakladky a sluzia na ich spasovanie(krizovatky ciest, koty, stromceky, domceky a pod.). Vyborne by bolo, keby sa tam kvoli orientacii aspon priblizne nakreslili aj deliace linie! Tento subor ocd (pripadne i so skenom) rozda zucastnenym maparom.

3. Folia a zakladka sa moze rozdelit podla deliacich linii. Kazdy mapuje svoje uzemie. Pozor, kazdy zo zucastnenych musi mat na svojom kusku folie aspon dva vlicovacie krize a aspon dva detaily urcene na spasovanie zakladky!!! Ale na to treba pamatat uz v bodoch 1. a 2.

4. Potom si kazdy na SVOJOM SKENERI SVOJE UZEMIE ZOSKENUJE! KAZDY SVOJ SKEN ADJUSTUJE NA SPRAVNE KRIZE V TOM PRVOTNOM SUBORE OCD. A KRESLI.

5. VYSLEDNY FAJL SA ZOSTAVI TAK, ZE VEDUCI MAPAR DO PRVOTNEHO SUBORU OCD POSTUPNE IMPORTUJE NA SURADNICE [0,0] SUBORY OD VSETKYCH MAPAROV. CISTO MECHANICKA A BEZSTAROSTNA PRACA! POTOM ODSTRANI VSETKY PASOVACIE KRIZE.

VYHODY:

  1. NA FOLII VOBEC NEMUSI BYT ANI PRESNA ANI STVORCOVA ANI SIET (AJ TAK STRIKTNE VZATE NIKDY NIE JE), STACIA DOSTATOCNE HUSTO ROZMIESTNENE VLICOVACIE ZNACKY!!!
  2. NIE JE NUTNE CELU FOLIU ZLEPOVAT A OPAT SKENOVAT. AZ NA ODOVZDAVANIE HRANICNYCH UZEMI KAZDY PRACUJE UPLNE NEZAVISLE OD OSTATNYCH, NIKTO NA NIKOHO NECAKA.
  3. NEZLEPOVANIM FOLIE SA NEVNASAJU DALSIE CHYBY.
  4. STACI PASOVAT NA 2 (PRI SKENEROCH xx) resp. NA 3 (PRI SKENEROCH xy) DVOJICE PASOVACICH KRIZOV. Pod skenerom xx rozumiem skener s rovnakou linearnou deformaciou obrazu v oboch smeroch pod skenerom xy ... s roznou ... Samozrejme, aby nastalo xx, musia byt oba skenery xx, alebo jeden xy a druhy yx.
  5. VELMI JEDNODUCHE ZOSTAVENIE VYSLEDNEJ MAPY.
  6. Z: Napada mi dulezity argument, pri presunech a slepovani folie s hotovou kresbou je jiste riziko jeji ztraty, coz znamena ztratu obrovskeho mnozstvi prace. To tady odpada.

B: NEVYHODY:

a. NERIESI TO SITUACIU, KED SKENERY SKRESLUJU NELINEARNE. NELINEARNE SKRESLENIE NEMUSI BYT SPOSOBENE LEN SKENEROM SAMOTNYM, ALE AJ ZVLNENIM FOLIE ATD. TREBA VSAK POVEDAT, ZE NELINEARNE SKRESLENIE SKENERA NERIESI ANI DOTERAJSI POSTUP PASOVANIA NA GRID V OCADE (AK ZA RIESENIE NEPOKLADAME FITOVANIE METODOU NAJMENSICH STVORCOV)!

b. VYZADUJE TO DISCIPLINU A PRECIZNOST OD VEDUCEHO MAPARA I OD VSETKYCH ZUCASTNENYCH (NESMU SPRAVIT PARALELNU CHYBU PRI SPASOVAVANI SVOJICH SKENOV NA PRVOTNY SUBOR ocd).

c. AK JE VELKOPLOSNY SKENER xy, TAK AJ VYSLEDNA MAPA BUDE xy, TJ. JEJ HORIZONTALNA MIERKA BUDE INA AKO VERTIKALNA A OBE BUDU ODLISNE OD NOMINALNEJ MIERKY MAPY. KRESLENIE A SPAJANIE CASTI V OCADe TO NIJAKO NESTAZI, A AK |x-y|/Min(x,y) BUDE DO CA. 5% A MIERKA V KAZDOM ZO SMEROV BUDE PRE NOMINAL 1:15000 V ROZMEDZI CA. 1:14250 A 1:15750, TAK TO ANI BEZEC NEZBADA, ALE NAPR. NESKORSIE SPAJANIE TEJTO MAPY SO SUSEDNYMI BUDE TROCHU KOMPLIKOVANEJSIE. MIERKOVA SPRAVNOST MAPY SA DA SKONTROLOVAT POMOCOU MERANIA VZDIALENOSTI IDENTICKYCH BODOV NA PRACOVNEJ FOLII A V PRVOTNOM SUBORE OCD.

d.Z: Mozna jeste jednu nevyhodu - pasovaci detaily z podkladovky (stromceky-domceky) pri praci v lese normalne umazavam, kdyz je budu nechavat, tak mohou kolidovat s kresbou slozitych detailu, ale to je vec zvyku a kazne.

B: stromceky-domceky mozu byt na spodnej strane folie. Nakolko sa pouzivaju iba na lepsiu orientaciu na folii (aby sa neurobila paralelna chyba pri pasovani na krize) a nepasuje sa na ne, stacia kazdemu z maparov na jeho folii dva na spasovanie zakladky a tie redundantne a zavadzajuce sa mozu podla potreby veselo mazat. Navyse, daju sa prekreslenim zo zakladky kedykolvek obnovit.

e. NUTNOST POUZITIA VELKOPLOSNEHO SKENERA - Vysledkom diskusie v tomto bode je odvážny navrh Rada Jonáša. Tu je:

R: Tu prvotnu foliu by stacilo zoskenovat LEN RAZ!

B: Jedina folia a jediny velkoplosny sken na vsetky buduce mapovacky? To nemyslis vazne!

R: Nemusela by to byt ani folia, malo by to byt skenovatelne a nemeniace svoje rozmery (postaci par rokov). Uchova sa to na bezpecnom mieste, spolu s ocd suborom, kde su naklikane kriziky. V pripade potreby - noveho mapovania - sa kriziky odkreslia na pracovnu foliu a e-mailom sa rozposle ocd subor.

B: Volajme to matrica. Prekreslovanim takejto matrice na foliu by si ale do procesu spat vniesol nepresnost, ktoru metoda PVS odstranila spolu s gridom. Aj Tvoja matrica, aj grid generovany ocadom su idealmi, ku ktorym sa v reale len tazko priblizujes. Ak by si to prekresloval zvlast pedantne (podotykam, ze tych krizikov moze byt vela), stratis tym mozno viac casu (=penazi), ako skenovanim na velkoplosnom skeneri.

Z: Ale urcite je mene pracne a vice presne obkreslit mnoho jednotlivych krizku, nez narysovat ctvercovou sit.

B: Rado, v matrici, ktoru ides naskenovat, pochopitelne nie su orientacne detaily zo zakladky (domceky- stromceky), takze riziko paralelnej chyby (zvlast u maparov, ktori metodu nie celkom dobre stravili) je vyssie. ALE: ORIENTACNE DETAILY MOZES NA MATRICU A NASLEDNE DO PRVOTNEHO SUBORU OCD NAHODIT NEZAVISLE NA ZAKLADKE. Samozrejme, musis ich odkreslit aj na pracovnu foliu (to nemusi by az take presne) a potom este na pracovnu foliu musis prekreslit aj vlicovacie detaily zo zakladky. Este pred rozstrihanim a zaciatkom mapovania mas teda na pracovnej folii 3 skupiny objektov: 1.Vlicovacie krize (na spasovanie v ocade) 2.Orientacne detaily(na zabranenie paralelnej chybe pri pasovani) 3.Vlicovacie detaily (urcene na spasovanie zakladky).

Na posudenie Tvojej modifikacie metody navrhujem este takyto experiment:

-vyhotovit pasovaciu matricu

-odkreslit ju na pracovnu foliu

-kazde zvlast zoskenovat na velkoplosnom skeneri

-vyhotovit fajl.ocd s Register Crossmi naklikanymi podla pracovnej folie

-skusit napasovat na dve dvojice ident. bodov sken matrice

-vizualne skontrolovat, ako krize sadli. Ak sedia, si zrejme schopny odkreslit ich presne a vysledky metody Jeden Velkoplosny Sken na Cely Zivot mozes pouzivat po cely zvysok Tvojej mapárskej kariéry resp. az do casu stareckeho trasu.